Lazovitá obec Sucháň ležiaca v kopcoch Krupinskej planiny sa v listine spomína už v roku 1349. K historickým klenotom zachovaných v obci patrí evanjelický kostol postavený v roku 1530. Život a zvyky obyvateľov Sucháňa z minulosti sú uchované v miestnom "Dome ľudového bývania", ktorý pochádza zo začiatku druhej polovice 19. storočia. Dom bol postavený z kameňa a hliny a jeho strecha bola pokrytá slamou. V jej interiéri návštevník nájde všetko tak, ako sa voľakedy na Sucháni žilo. Izbu s kúreniskom, kde sa varilo, pitvor so zariadením, zachovalé ľudové kroje, výšivky, ukážky techník slamienkárstva, rezbárstva a výroby náradia.
Pre návštevníkov, ktorí chcú stráviť dovolenku v príjemnom podhorskom prostredí, je pripravená turistická ubytovňa s možnosťou pripraviť si stravu po svojom alebo ochutnať pravú suchánsku. Posedenie pri ohnisku a ukážky remesiel a ľudového folklóru patria k neopakovateľným zážitkom pri návšteve v tomto regióne. Krásna príroda ponúka turistom možnosti zberu lesných plodov, húb či liečivých byliniek. Ti, ktorí zavítajú do Sucháňa, určite nevynechajú prechádzku po vyznačenom turistickom chodníku Suchánskou dolinou k „Trúbiacemu kameňu“. Kameň čiastočne zapustený do sopečného brala má oválny tvar a dva otvory doň vyhĺbila ľudská ruka - ruka Turka. Nasvedčuje tomu aj nápis islamského letopočtu 1194 s dvojbodkou nad deviatkou. Predpokladá sa, že slúžila tureckým zvedom alebo hliadkam na orientáciu sa v neznámom teréne. Pri fúknutí do horného otvoru vydáva kameň až sedemkrát za sebou mohutný hlas, ktorý znie okolitými dolinami. Keby v tých časoch boli osadníci vedeli, čo ten zvuk pre Turkov znamená, možno by boli predišli mnohým tureckým plieneniam.